Devín

Devín
  • Bratislavský kraj
  • Hrady a hradiská, sv. Cyril a Metod, Veľká Morava
  • Cyrilo-metodská cesta
  • Dobrodružstvo Jedinečný príbeh Lokálne produkty a tradície Objavovanie Výlet s deťmi

Devín je jedinečným, symbolickým miestom medzi historickými pamiatkami Slovenska a zároveň jedným z najvýznamnejších bodov na Cyrilo-metodskej kultúrnej ceste.

Obec Devín je známa hustou koncentráciou archeologických nálezov zo všetkých archeologických období. Nálezy z veľkomoravského obdobia potvrdzujú jeho kultúrno-duchovný, ako aj politicko-strategický význam. V dobových prameňoch sa Devín menovite spomína popri Nitre a Bratislave ako jedno z troch hlavných sídiel Veľkej Moravy. V 9. storočí tu nechal knieža Rastislav vybudovať mohutnú veľkomoravskú pevnosť. Meno Rastislava v spojení s Devínom sa objavuje v letopisoch, známych ako Fuldské anály. Do priamej súvislosti s Devínom ho dáva správa z roku 864: “Kráľ Ľudovít v mesiaci auguste vytiahol s mohutnou brannou mocou za Dunaj, obkľúčil Rastica v akomsi hrade (meste), ktorý sa v jazyku onoho ľudu nazýva Dowina (Dievča)…” Rastislav dal vybudovať na Devíne systém obranných hradísk, o ktorom sa s obdivom vyjadrovali aj jeho nepriatelia. Strážnu a obrannú funkciu plnili ďalšie menšie hradiská na svahoch Devínskej Kobyly. 

Pozostatky veľkomoravského kostola z druhej polovice 9. storočia svedčia o tom, že miesto nemalo iba vojenský charakter, ale zohrávalo dôležitú úlohu aj v oblasti kultúry a vzdelanosti našich predkov. Postavili ho s využitím rímskeho stavebného materiálu. V murive boli sekundárne použité tehly s kolkami XIII. a XIV. légie a preto bola stavba pôvodne zaradená do doby rímskej. Dnes sa stavba kostola datuje do obdobia vlády Rastislava, čiže okolo roku 850. Jeho pôdorys bol tvorený štyrmi miestnosťami s trojapsidovým východným záverom. Išlo o sakrálnu stavbu okolo ktorej sa aj pochovávalo. V zásype a okolí stavby sa našli fragmenty polychrómnej omietky s rastlinnými, geometrickými a figurálnymi motívmi, ktoré zdobili interiér kostola. Možno sa domnievať, že išlo o tzv. vlastnícky kostol, teda kostol spájajúci v sebe sakrálnu a svetskú – obytnú časť, ktorú využíval devínsky veľmož. Kostol existoval asi 60 rokov, čo zahŕňa aj obdobie Cyrilo-metodskej misie na našom území. Neďaleko neho bol objavený ešte ďalší objekt – tentoraz kruhového pôdorysu s priemerom 650 cm. O stavbe si vedci pôvodne mysleli, že je to neskororenesančná či ranobaroková veža alebo veterný mlyn. Výskum dokázal, že išlo tiež o sakrálny objekt, datovaný do prvej polovice 11. storočia. Neďaleký veľkomoravský kostol už vtedy nejestvoval a ranostredoveká rotunda teda zrejme prevzala jeho funkciu. V priestoroch hradu sa pravidelne konajú rôzne podujatia približujúce život našich predkov, napríklad bojové i divadelné vystúpenia historického šermu, prezentácie lukostreľby či bohatého delostreleckého arzenálu, súboje na koňoch, ukážky remesiel a iné.

Na miernej vyvýšenine v západnej časti obce Devín stojí Kostol sv. Kríža, vzácna kultúrna pamiatka, ktorej dejiny siahajú do druhej polovice 13. storočia. Išlo o reprezentatívne jednolodie v celom rozsahu dnešnej hlavnej lode s kratšou kvadratickou svätyňou. Múry pôvodne zrejme plochostropej lode sa zachovali do približne dvojtretinovej výšky, bočné steny svätyne v celej svojej pôvodnej výške. Kostol bol pôvodne vybudovaný v románskom slohu, vďaka neskorším prestavbám však dnes v jeho architektúre badať skôr prvky gotiky a baroka, v menšej miere i klasicizmu. S kostolom sv. Kríža je spätých viacero zaujímavostí. V jeho okolí bolo objavené veľké pohrebisko z čias Veľkej Moravy, vďaka čomu vznikli hypotézy, že už vtedy tu musel stáť kostol. Nález náhrobného kameňa s bohatou symbolikou viedol k domnienkam, že práve tu by mohol byť pochovaný sv. Metod. Éru solúnskych bratov dnes pripomína súsošie sv. Cyrila a Metoda a socha Svätopluka pred kostolom. 

Iné atrakcie: Devínska kobyla a vrch Sandberg

Devínska Kobyla je súčasťou Malých Karpát a predstavuje národnú prírodnú rezerváciu. Tvoria ju listnaté lesy popretkávané sieťou lesných chodníčkov so vzácnou faunou i flórou. Nachádza sa tu viacero atrakcií ako pieskový vrch – Sandberg, Waitov lom, rozhľadňa, ale i stará hranica Tretej ríše, reprezentovaná chátrajúcimi hraničnými kameňmi. Na najvyššom bode Devínskej Kobyly (514 m), na mieste bývalej raketovej základne Československej ľudovej armády, sa nachádza rozhľadňa kuriózneho tvaru. Pripomína modlivku, alebo bodliak – symboly tunajšej fauny a flóry. Má 112 schodov, ktoré prepájajú tri vyhliadkové plošiny,  s najvyššou vo výške 20 metrov. Na západnom svahu Devínskej Kobyly možno navštíviť Waitov lom – Devínsky kameňolom. V minulosti bol súčasťou Prvej Bratislavskej vápenky, ktorá fungovala od konca 19. storočia do roku 1935. Dnes lom predstavuje jedinečnú prírodnú lokalitu. Zaujímavosťou je kruhový labyrint vytvorený podľa vzoru slávneho labyrintu z gotickej katedrály v vo francúzskom meste Chartres. Cesta ďalej pokračuje k pieskového vrchu Sanberg.

Pieskový vrch – Sandberg sa nachádza na miestach, kde bolo kedysi praveké more. Leží na severozápadnom okraji Devínskej Kobyly. Už v roku 1964 ho vyhlásili za chránené nálezisko, v roku 1995 dokonca za prírodnú rezerváciu s najvyšším stupňom ochrany. Návšteva Sandbergu patrí medzi veľké zážitky, ponúka možnosť dozvedieť sa zaujímavosti o formovaní našej planéty v rôznych obdobiach. Svetoznáma paleontologická lokalita sa rozprestiera na ploche viac ako 25 ha s pozostatkami morských pieskov, ktoré formovalo praveké more Tethys už od prvohôr. More sa tu rozprestieralo pred 14 až 16 miliónmi rokov. Na Sandbergu sa našli rôzne druhy skamenelín vyše 250 druhov mor­ských a suchozemských živočíchov – zvyšky lastúrnikov, ulitníkov, ježoviek, ale aj väčších druhov ako žraloka, veľryby, tuleňa, mas­todonta, antilopy, medveďa jaskynného, či dokonca nosorožca srstnatého a antropoidnej opice. Na začiatku 20. storočia sa tu podarilo objaviť aj zvyšky veľmi vzdialených príbuzných človeka. Vedecky toto územie predstavuje jednu z najcennejších chránených oblastí na Slovensku. Už po ceste k nej možno obdivovať viaceré geologické a geomorfologické javy, paleontologické nálezisko a botanické a zoologické rarity. Vrcholová plošina Sandbergu patrí súčasne k najkrajším vyhliadkam na území Bratislavy. Pohľadu na juhu dominuje hrad Devín, dolu sa kľukatí tok Moravy, v pozadí vidieť Dunaj s vyvýšeninou Braunsberg a Hainburskými vrchmi. Za Moravou sa rozprestierajú polia a lúky nížiny Marchfeld (Moravské pole) s dominantným zámkom Schlosshof.

Na výlet je najlepšie vyraziť z parkoviska priamo pod hradom Devín. Odtiaľ vedie modrá a červená značka. Menej namáhavá je trasa po modrej. Ak sa ňu vydáte pri rázcestí Pod devínskou Kobylou sa cesta rozdvojuje. Odbočte na žltú značku a o chvíľku sa objaví Sanberg v plnej kráse. Ak máte chuť na väčšie prevýšenie, vydajte sa od parkoviska po červenej značke až na Devínsku Kobylu. Odtiaľ stále po červenej na rázcestie Bočná cesta, kde odbočíte na zelenú a tá vás už privedie k vrchu Sandberg. Zo Sanbergu vedie nenáročná trasa po modro značenom chodníku cca 20 min k Waitovmu lomu a odtiaľ až na vrchol Devínskej Kobyly k rozhľadni.

Lokálne produkty a tradície: Devínsky ríbezlák

K Devínu už dlhé roky popri Devínskom hrade a Devínskej Kobyle neodmysliteľne patrí aj devínsky ríbezlák – tradičné lokálne ríbezľové víno vyrobené z červených a čiernych ríbezlí. Devín bol v minulosti nielen jedným z hlavných centier Veľkej Moravy, ale azda aj hlavným mestom vinárstva v regióne. Archeologické nálezy nádob na víno  a nástrojov na pestovanie viniča pochádzajú ešte z čias Keltov (2. storočie pred Kristom). Najviac dôkazov o vinohradníctve sa našlo práve z obdobia staroslovanského osídlenia v 9. – 10. storočí, keď mala osada názov Dowina. V neskorších dobách bol Devín (do chotára patrila aj dnešná Karlova Ves) z hľadiska vinárstva významnejší než blízka Bratislava. Takto bol Devín vždy aj znázorňovaný na rytinách a maľbách – mestečko s hradom a kostol pod rozsiahlymi svahmi vinohradov. Vinohradníctvo bolo v minulosti jednou z hlavných činností devínčanov, devínske víno vraj bolo výnimočne dobré a vychýrené, takže ho v roku 1688 cisár Leopold  dovolil predávať v sudoch pod ochrannou známkou. Zaslúžili sa o to najmä výborné prírodné podmienky – veľmi vhodné podložie a ideálna orientácia svahov Devínskej Kobyly na juhozápad. Začiatkom 20. storočia sa pridala novodobá devínska vinárska tradícia – ríbezlák. Ríbezle vraj v Devíne vysadili vo väčšom rozsahu po tom, ako koncom 19. storočia choroba viniča zničila rozsiahle vinice v celej Európe. V Devíne boli už aj predtým rozľahlé ovocné sady, najmä ríbezle a marhule, ktoré sa denne vozili loďami do Viedne až do zániku Rakúsko-Uhorska v roku 1918. Bohatú úrodu ríbezlí nemal kto vykupovať, tak ich sedliaci nechávali poschnúť na koreni. V roku 1922 miestny obyvateľ pán Alois Sonntag prišiel s nápadom založiť veľkovýrobu ríbezľového vína. Odvtedy sa devínsky ríbezlák stal fenoménom, známym široko – ďaleko, hoci aj on zažil náročnejšie časy. V ostatných rokoch sa devínski vinohradníci snažia o obnovenie tejto lokálnej tradície a vítajú vinárov a milovníkov vína do svojich pivníc v rámci Malokarpatskej vínnej cesty.

Zdroj 

https://www.domcentrope.sk/
http://www.cyril-methodius.cz
https://www.hrady-zamky.sk/devin/
http://www.slovenskehrady.sk/historia-hradu-devin
http://www.hradiska.sk/search/label/Devín
https://www.shemakesmetravel.com/sk/vyhliadka-devinska-kobyla-dostupnost-trasy-a-dalsie-prakticke-informacie/
http://www.vypadni.sk/sk/labyrint-vo-weittovom-lome
https://bratislavaregion.travel/poi/127/sandberg
https://www.kamnavylety.sk/sandberg/
https://www.devinsky-ribezlak.sk/

Digitálne nástroje


Fotogaléria