Šaštín – Stráže

Šaštín – Stráže
  • Trnavský kraj
  • Románska architektúra, Sakrálne pamiatky, sv. Cyril a Metod, Veľká Morava
  • Cyrilo-metodská cesta
  • Jedinečný príbeh Putovanie a duchovno

História Šaštína siaha až do obdobia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Mestečko ležiace blízko slovensko-českých hraníc bolo kedysi pevnosťou, ktorá mala chrániť križovatku obchodných ciest – dunajskej, českej a znojemskej.

Sídlili tu župní vladikovia i zástupcovia biskupa. Šaštínsky archidiakonát spravoval diakonáty od Moravského Jána až po Čachtice. Šaštín bol vždy sídlom dekana aj archidekana, ktorý sídlil na hrade. Existuje predpoklad, že tam bol v podobe hradnej kaplnky aj prvý kostol. Kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v priebehu prvej polovice 13. storočia ako pomerne veľké jednolodie a kvadratickým presbytériom, ktorého fasády boli zdobené slepými arkádami tvorené oblúčikovým vlysom alizénami (rovnakú podobu arkád nájdeme na kostolíku v Novej Dedinke). Patrí do skupiny tehlových románskych kostolov, ktoré sa stavali v tomto období na území najmä juhozápadného Slovenska (okrem iného Diakovce či Čierny Brod-Heď). Na románske obdobie ide o dosť veľkú stavbu s rozmernou svätyňou, čo svedčí o význame lokality.

Šaštín – Stráže sa od druhej polovice 16. storočí rozvíjalo ako pútnické miesto. Za začiatok pútnickej tradície považujeme rok 1564, kedy nechala manželka grófa Imricha Czobora Angelika Bakičová zhotoviť sochu Sedembolestnej z vďaky za vypočuté prosby. Sochu umiestnili do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí dodnes. V roku 1732 ustanovil ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala preskúmať 726 zázračných prípadov. Na jej čele stál rodák zo Šaštína, ostrihomský kanonik Juraj Agnely. Na základe záverov komisie, znovu prešetrených komisiou v Bratislave, bola neskôr socha vyhlásená za zázračnú. 

Najznámejšou pamätihodnosťou mesta je Bazilika Sedembolestnej Panny Márie stojaca v kláštornom komplexe spolu s ďalšími sakrálnymi stavbami – budovami pavlínskeho kláštora, Kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie, Šaštínskou pietou a Stĺpom so súsoším Najsvätejšej Trojice na Kláštornom námestí. K najstarším pamiatkam mesta patria dva pôvodne gotické kostoly. Ten strážský sa datuje do roku 1339 a ten šaštínsky do roku 1400. Základný kameň pútnického chrámu a kláštora Paulínov posvätili v roku 1736. Vysviacka chrámu sa konala 12. augusta 1762 a pozvanie na slávnostnú udalosť prijala aj cisárovná Mária Terézia a jej manžel František Lotrinský. Nasledovalo “sťahovanie” sochy, ktorej našli nový domov na hlavnom oltári. Sochu Sedembolestnej Panny Márie dnes zdobia zlaté koruny, ktoré v roku 1864 posvätil pápež Pius IX. Ďalej sa tu nachádza aj Loretánska kaplnka zo 17. storočia, prestavaná o dve storočia neskôr. Kalváriu pri cintoríne v Šaštíne postavili v roku 1798. Do pozornosti dávame aj renesančno-barokový kaštieľ, ktorý kúpil v 18. storočia František Lotrinský a založil tu prvú uhorskú manufaktúru na výrobu textilu – takzvanú “kartúnku”. V 19. storočí si manufaktúra nedokázala udržať konkurencieschopnosť, neskôr tu zriadili cukrovar. Dnes sa tu nachádzajú sklady. Ďalší významný medzník sa viaže na rok 1927, kedy pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovaccham gentem vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. O rok neskôr sa konala posviacka veľkého národného zvona Sedembolestnej s hmotnosťou 4745 kg. V Mariánskom roku 1987 baziliku navštívila sv. Matka Tereza z Kalkaty a v roku 1995 sv. Ján Pavol II.

Pútnictvo

Ak by ste chceli zažiť púť na tomto historickom a silne duchovnom mieste, vybrať si môžete z dvoch tradičných alebo niekoľkých tematických pútí. Tradičnou je Národná púť na sviatok Sedembolestnej Panny Márie – 15. septembra a druhou je Svätodušná (Turíčná) púť na slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Medzi pravidelné tematické púte patrí Púť zaľúbených vo februári, Púť mužov – 1. sobota po nedeli Zmŕtvychvstania, Púť miništrantov – sobota okolo 6. mája, Púť mamičiek v požehnanom stave – okolo Dňa matiek, Odpustová púť gréckokatolíkov bratislavskej eparchie – sviatok Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky, Púť motorkárov – posledná júnová sobota, Púť ružencových bratstiev – sobota v blízkosti sviatku Ružencovej Panny Márie, či októbrová Púť nalomených sŕdc (rozvedení, rodiny v kríze). 

Zdroj 

https://www.domcentrope.sk/
http://www.cyril-methodius.cz
https://www.bazilika.sk/kontakt/farskyurad

Fotogaléria