Smolenice – Hradisko Molpír

Hradisko Molpír sa nachádza severozápadne od obce Smolenice na východnom svahu Malých Karpát na vyvýšenine s totožným názvom (Molpír).

Hradisko tu vzniklo už v neskorej dobe kamennej a dobe bronzovej, lokalita ale bola intenzívne osídlená predovšetkým v staršej dobe železnej. Z tohto obdobia pochádza aj mohutné opevnenie, chrániace hradisko zo všetkých strán. Malo tri časti – akropolu situovanú na najvyššie položenom mieste a dve nádvoria. Všetky časti boli spojené cestou vedúcou pozdĺž severozápadného múra. Hradisko bolo obývané aj v dobe laténskej, rímskej a v dobe sťahovania národov. Vo včasnom stredoveku bola lokalita znova osídlená, pričom sa využilo zachované opevnenie, ako aj strategická poloha daného miesta. Z tejto lokality je doložených viacero zaujímavých nálezov (ostrohy, hroty šípov), ktoré poukazujú na prítomnosť bojovníkov a vyššej vrstvy.  Nálezy ďalej potvrdzujú, že Molpír bol strediskom moci aj na konci 8. a v 1. pol. 9. storočia. Zložité politické pomery, ale aj kultúrne vzťahy ilustrujú archeologické vykopávky. Príslušníci elity napríklad nosili ostrohy typické pre západný štýl a súčasne opasky s liatymi bronzovými aplikáciami, charakteristické pre Avarov. Našla sa tu aj bronzová faléra s plastikou psej hlavy, známe z avarských pohrebísk, či slovanského hradiska v Mikulčiciach. Z obce je známa ešte jedna poloha z 9. až 10. storočia, južne od hradiska Molpír, kde bolo objavené pohrebisko. Po zániku Veľkej Moravy význam hradiska upadol. Bádatelia sa domnievajú, že jeho funkcie sa mohli preniesť do Majcichova a Nitry. 

Hradisko Molpír je v súčasnosti voľne prístupné lesnou cestou, čiastočne zarastenou. Začína sa v blízkosti farského kostola. Vonkajší val objavíte tesne za kostolom. Toto miesto identifikovali ako vstup do hradiska. Sprevádzať vás budú informačné tabule a keďže má tvar slučky, na jeho konci sa ocitnete vlastne na začiatku. Po ceste uvidíte zbytky hlinených valov z halštatskej doby, ktoré využívali aj Slovania. Hradisko naznačuje niekoľko rekonštruovaných častí fortifikácie, prezentujúcich halštatskú dobu. Jamy sú odkazom na archeologický výskum. V oblasti sa nachádza aj náučný chodník Smolenický kras, ktorý prechádza Molpírom s nadmorskou výškou 400 m n. m., dolinou Hlboče, ktorá je s výmerou 123 ha národnou prírodnou rezerváciou a pýši sa jediným vodopádom Malých Karpát s výškou asi 9 m. Súčasťou tejto prírodnej rezervácie je aj jaskyňa Driny. V jej blízkosti vzniklo rekreačné stredisko Jahodník s chatovou osadou, reštauráciou, kúpaliskom, táboriskom i možnosťou jazdy na koni. Chodník pokračuje od zámku cez mesto a ďalej popri ceste č. 502 cez Trstín okolo neskororománskeho kostolíka z roku 1245 v Hájičku, známeho mariánskeho pútnického miesta, do Naháča (10 km) a odtiaľ už opäť po turistickej značke cez Katarínku na Dobrú Vodu. Ak dávate prednosť trochu náročnejšej a dlhšej turistickej trase, môžete zo Smoleníc pokračovať po modrej a žltej značke smerom na Záruby (najvyšší vrch Malých Karpát) a po úbočiach hrebeňa prísť po červenej značke na Dobrú Vodu, kde sa obe trasy znovu spoja. Treťou možnosťou je zo Smoleníc nasmerovať kroky najkratšou cestou do Šaštína.

Iné atrakcie: Smolenický zámok

Smolenický zámku sa nachádza  na severnej strane obce. Prvá písomná zmienka o hrade na tomto mieste pochádza z roku 1457, je však možné, že hrad existoval už v roku 1438. Ohrozenie husitmi totiž bol dostatočným dôvodom na začatie stavby v tomto období. Postupne zámok vlastnili viaceré uhorské šľachtické rody.  Jednotliví majitelia ho zväčšovali a prispôsobovali svojim potrebám a vkusu. Dlhoročné spory o dedičný nárok a zanedbaná údržba viedli postupne k chátraniu hradu. Terajší Smolenický zámok začal budovať na začiatku 20. storočia majiteľ smolenického a dobrovodského panstva gróf Jozef Pálffy starší na rumoviskách starého hradu. Stavebné práce však boli prerušené jeho úmrtím po prvej svetovej vojne. Do súčasnej podoby romantického zámku bol hrad zrekonštruovaný až v rokoch 1949 až 1957, keď bol interiér hradu obnovený a zmodernizovaný pre potreby akadémie vied. V súčasnosti zámok slúži ako kultúrne centrum Slovenskej akadémie vied. Smolenický zámok je obývaným objektom a nie pamiatkovým zámkom, v ktorom by sa mohli robiť hromadné prehliadky alebo návštevy jednotlivých turistov. Neoddeliteľnou súčasťou Smolenického zámku je rozľahlý anglický park.

Zdroj 

https://www.domcentrope.sk/
http://www.cyril-methodius.cz
https://smolenice.com/navstevnik/turistika/hradisko-molpir/
https://smolenice.com/navstevnik/turistika/smolenicky-zamok/
https://www.hrady-zamky.sk/smolenice/